V pondelok 21. februára uplynie od jeho narodenia 140 rokov.
Július Juraj Thurzo sa narodil 21. februára 1882 v Detve do rodiny
župného cestmajstra. Detstvo prežil a ľudovú školu absolvoval v Brezne.
Odtiaľ sa rodina po smrti otca presťahovala v roku 1893 do Banskej
Bystrice, kde začal navštevovať nižšie evanjelické gymnázium.
Počas gymnaziálnych štúdií sa mu dostal do rúk prospekt Uhorskej
námornej akadémie v prístavnom meste Fiume, v súčasnosti Rijeka. Mladého
Thurza nadchla perspektíva námorného kapitána - akadémiu ukončil v roku
1900 s výborným prospechom.
Ako námorný dôstojník sa plavil do prístavov Latinskej Ameriky,
Karibského mora, Atlantického, Indického a Tichého oceánu. Nevyhnutnou
súčasťou prípravy budúceho kapitána bola tvrdá prax na parníkoch a
plachetniciach. Vystriedal viacero lodí, prežil stroskotanie, neraz
hladoval. Jeho pracovný čas bol dvadsaťštyrihodinový a zárobok mizerný,
pretože služba na uhorských lodiach bola najhoršie platená v celej
Európe.
Brázdiac moria často spomínal na matku, ktorej posielal mnoho listov. V jednom z nich s dátumom 27. apríla 1901 napísal: "Keby som toto všetko chcel opísať, musel by som veľa písať, pravdu nenapíšem a nepravdu napísať nemôžem."
Zložením dôstojníckych skúšok sa stal Július Juraj Thurzo 27. januára
1903 poručíkom námornej obchodnej plavby. Po službe na plachetnici
Ausilio zložil kapitánske skúšky a 31. marca 1906 prevzal diplom
kapitána pre ďaleké plavby. V rokoch 1914 až 1918 slúžil v
rakúsko-uhorskom vojnovom námorníctve v Pule, na Čiernom mori a dolnom
Dunaji.
Po prvej svetovej vojne si nemohol dlhšie nájsť primerané zamestnanie,
pretože novovzniknutá Československá republika bola suchozemským štátom.
Po krátkom pôsobení na Župnom úrade v Banskej Bystrici prijal koncom
októbra 1919 ponuku pracovať ako plavebný poradca na československom
veľvyslanectve v Belehrade. V roku 1923 sa vrátil do Bratislavy, kde
pracoval na Poriečnom a plavebnom úrade pre oblasť Dunaja, stal sa
prístavným kapitánom a neskôr aj riaditeľom tohto úradu.
Po skončení druhej svetovej vojny pomáhal aktívne obnovovať dopravu na
Dunaji a zaslúžil sa o rozvoj československej riečnej plavby. Z jeho
iniciatívy bola založená škola pre výchovu námorníkov na riečnych
lodiach.
Július Juraj Thurzo nebol len námorníkom, ale tiež človekom, ktorý mal
nevšedný pozorovací talent a to, čo prežil vedel aj zaujímavo opísať. Z
ciest po svetových moriach a oceánoch napísal štyri cestopisné črty.
Vyšli však až po jeho smrti pod spoločným názvom Po svetových moriach
(1973).
Prvý slovenský námorný kapitán Július Juraj Thurzo zomrel 16. februára
1950 v Banskej Bystrici - Radvani, päť dní pred svojimi 68.
narodeninami.
Podpolianske múzeum v Detve pripravilo svojmu významnému rodákovi stálu expozíciu pod názvom "Z Detvy na more… Július Juraj Thurzo - prvý slovenský námorný kapitán".
Bola sprístupnená v roku 2015. Výstava predstavuje zozbierané pramene z
jeho dobrodružného života, avšak Thurza približuje nielen ako odvážneho
námorníka, ale zároveň aj ako statočného a láskavého človeka.